Dramatické hry

Žiaci utvoria dvojice. Každá dvojica si vyberie jeden lístok s jedným ročným obdobím. Úlohou dvojíc je porozprávať sa o danom ročnom období a pokúsiť sa ich nejakým spôsobom bez slov znázorniť. Môžu použiť krátke pohyby.

Obmena: mesiace
Obmena: ráno, obed, večer, noc

Rozdeľte sa v triede na dve dediny. V každej dedine si predstavte, že ste buď na tancovačke, na poli, alebo na vandrovke a pod.  Vžite sa do situácie a začnite sa o niečom rozprávať, o niečom aktuálnom z obdobia,  v ktorom ľudia chodili v kroji a museli tvrdo pracovať na panskom.

O čom ste sa rozprávali? Povedzte len tému. No a teraz o tejto téme vymyslite ľudovú pieseň (stačí bez melódie, prípadne použite melódiu zo známej ľudovej piesne). Vytvoríte ju spolu alebo ju vytvorí niekto z vás a ďalší ju dotvorí a pod. Nesmiete však nikomu povedať, kto ju vymyslel. Tento text nesmiete napísať na papier, udržte si ju v hlavách. Stačí keď si jednu slohu zapamätá jeden, druhú druhý a pod.

Vyšlite jedného z vás na tancovačku do susednej dediny. Úlohou tohto žiaka je naučiť celú susednú dedinu pesničku, ktorú vymysleli v jeho dedine.  

Ciele: Afektívne: Žiak dokáže pohotovo reagovať na zmeny charakteru hudby a vie ich vyjadriť postojom. Vie slovami vyjadriť, čo v ňom vyvoláva daná hudba.
Postoj človeka nie je len pohyb, ale aj jeho funkčná súhra s mimikou a gestom. Človek ním môže naznačiť informáciu o sebe, ale najmä vzťah k danej situácii. (Findra, 2004).
Postup: Učiteľka žiakom prehrá novú skladbu. Ich úlohou je zamyslieť sa nad posolstvom skladby, atmosférou, pocitmi, ktoré v nich vyvoláva a podobne. Následne vyučujúca prehrá znovu skladbu, žiaci vyjadrujú rôzne postoje k častiam skladby, naznačujú tak i zmeny charakteru skladby. Upozorníme žiakov na to, aby sa každý snažil byť originálny a neopakoval po ostatných spolužiakoch. Následne tieto postoje môže žiak predstaviť celej triede pred tabuľou. Nakoniec vyučujúca rozvinie aktivitu do rozhovoru o skladbe, o jej charaktere a o jednotlivých postojoch. Aby bola aktivita zmysluplná, učiteľ nesmie zabúdať na zabezpečenie dobrej atmosféry a dôvery, taktiež nesmie zabúdať na metódu pochvaly.

Po vypočutí symfonickej skladby Vltava a komentári učiteľa o programe skladby vyberieme osem žiakov. Každý dostane úlohu. Prvý bude zobrazovať prvý prameň Vltavy, druhý ďalší prameň, tretí sa objaví vždy keď sa ozve téme Vltavy, štvrtý žiak zobrazuje lesnú tému, piaty svadobnú scénu, šiesty Svätojánske prúdy, siedmy Vyšehrad. Učiteľ prehrá ešte raz symfonickú skladbu a upozorňuje na jednotlivé časti. Žiaci premýšľajú nad zobrazením danej časti. Môžu si k sebe zavolať na pomoc kamaráta, ktorý nedostal úlohu. Keď si všetci žiaci vymysleli zobrazenie, prichádzajú pred tabuľu alebo niekde, kde majú voľný miesto. Učiteľka tretíkrát prehrá skladbu. Žiaci po jednom (skupinkách) vystupujú so svojim číslom. Ostatní dávajú pozor, či spolužiaci nastupujú v pravý čas. Nakoniec sa o danej skladbe a pocitoch zo zobrazovania duše rieky Vltava porozprávame. 1. Prameň Vltavy (flauty), 2. Téma Vltavy, 3. Lesná téma (lesný roh), 4. Svadobná scéna, 5. Nočná scéna (tanec víl a lesných rusaliek), 6. Téma Vltavy, 7. Svätojánske prúdy, 8. Téma Vltavy, 9. Vyšehrad (Praha), 10. Vltava mizne v diaľke (koniec skladby – záverečná bodka pri sútoku s riekou Labe)

Hru sa môžeme hrať po prebratí niekoľkých opier. Dvaja žiaci idú za dvere, dohodnú sa, ktorú operu stvárnia pred ostatnými žiakmi. Potom prichádzajú do triedy a bez toho, aby povedali nejaké slovo zahrajú scénku z opery. Ostatní žiaci hádajú o akú operu ide. Žiak, ktorý uhádol si vyberá dvojice kamaráta a ide stvárniť ďalšiu operu. Obmena: Operu môžeme zameniť za programovú hudbu.

Žiakov rozdelíme na tri družstvá. Učiteľ im prehrá minimálne tri skladby z preberanej opery, o ktorej zatiaľ ešte nič nevedia. Úlohou každej skupiny bude porozmýšľať o čom opera asi bude, vymyslieť dej, ktorý by korešpondoval s danými skladbami, navrhnúť krátky scenár a predviesť ho na hodine. Hercami môžu byť všetci žiaci alebo sami priradia roly spolužiakom.

V tejto hre sa deti zoznamujú s detskými hudobnými nástrojmi: trianglom, činelami, rolničkami, chrastidlom, bubienkom, tamburínou, paličkami, rumba guľami, kastanetami, kovovými zvončekmi. Povieme si s deťmi, čo nám pripomína daný zvuk nástroja. Zvuk môžeme priradiť k určitému slovu, alebo situácii. Pomocou hudobného nástroja môžeme napodobňovať rôzne zvuky pohybu, napr. paličkami chôdzu, beh, poskoky.

Deti chytajú a prenášajú imaginárny predmet (nesiem plný hrnček vody, horúci hrniec, tortu so sviečkami, ťažký nákup, košík s mačiatkami). Dieťa sa učí nejestvujúci predmet cítiť a vyjadriť svoj vzťah k nemu. Využívame len tie predmety, ktoré deti poznajú a majú o nich konkrétnu predstavu.

Deti imitujú postavu za danej situácie: pyšná princezná sa prechádza parkom, hlúpy Jano sa vyvaľuje na peci, princezná sa pichla o tŕň z ruže a zašpiní si šaty, snehulienka zjedla otrávené jablko a zaspáva. Učiteľ navodzuje situáciu slovne tempom a premenami hlasu. Pre motiváciu sa volia postavy a situácie zo známych rozprávok, ktoré sa nasledovne môžu využiť pri dramatizácii týchto rozprávok.

Jedno z detí je víla a chodí pomedzi ostatné deti, ktoré sedia na stoličkách. V ruke má "čarovnú paličku". Koho sa ňou dotkne, ten sa premení na postavu z rozprávky. Víla určuje tieto postavičky. Pohybový prejav môže dieťa doplniť aj slovom, napr. pokúsiť sa o charakteristiku postavy. Víly striedajú čarodejníci.