Riekanky

Po tej lúčke, po zelenej,
skáče zajko – pobehajko.
Keď tak skáče, až tak plače,
že už nemá na koláče.

A tá lúka zelená,
prichylí ho do domu.
A on kričí šuchu-šuchu,
nech už budem v kožuchu.

Moji starkí na dedine
chovajú dve kravičky,
no teliatko len jediné,
je to býček maličký.

Voláme ho všetci Skočko,
lebo stále hopsá len,
keď sa dívam, čo to stvára,
veľmi sa vždy nasmejem.

Nožičky má ešte slabé,
často padá do trávy,
trvá mu aj desať minút,
kým sa znova postaví.

Každý deň sa naháňame,
je to malý nezbedník,
len nech behá, nech je silný,
keď raz bude veľký býk.

Náš pes Azor nahnevaný
kocúrovi hovorí:
Prechádza sa ti päť myší
pri dverách do komory.

Čudujem sa Filipovi,
pchá ti samé dobroty.
Zlenivel si, to je pravda,
nechytáš sa roboty.

Som pes, na to nezabúdaj
a mám svojej práce dosť.
Ja nemám čas lapať myši,
to je tvoja povinnosť.

Muro uznal svoju chybu:
Azor, veď sa nehnevaj.
Už idem a pochytám ich,
ak chceš, tak sa pozeraj.

Čuduje sa koník Pejko,
že má zostať v maštali.
Veď sa vôbec neulieval,
tak prečo ho nevzali?

Ty môj braček usilovný,
tak mu Gaštan hovorí,
len sa pozri, ako prší,
nedá sa ísť do hory.

Obidvaja pomáhajú
zvážať drevo, veruže,
ťahajú ho z takých vrchov,
kam už traktor nemôže.

Štyri týždne obetavo,
nedajú sa zahanbiť
a nič iné, len počasie,
to ich môže zastaviť.

Ujo horár je ich gazda,
tiež si išiel oddýchnuť.
Čo dnes pre dážď zameškali,
budú musieť dobehnúť.

Viete, čo má Filip nové?
A to je len začiatok.
Kačka Betka po ich dvore
vedie deväť kačiatok.
Koza Líza hrdo hľadí
na svoje dve kozliatka,
mačka Mica v koši stráži
štyri krásne mačiatka.

Toľko mláďat, vzdychá Azor,
veru som ja chudák pes.
Už to vidím, čo ma čaká,
tak ich zrátam ešte dnes.
Však mu, deti, pomôžeme,
nech ho hlava nebolí.

Je ich pätnásť, my to vieme,
veď chodíme do školy.

Hrejú lúče slnka,
potok sladko žblnká,
kukulienka kuká.
Ktože nám to ťuká
na vajíčko zdnuka?

Počuješ to pí -pí -pí?
Až škrupinka pukne,
kuriatko nás prekvapí,
keď sa na svet kukne.