Didaktické hry

Utvoriť dvojice, so zavretými očami sa partneri postavia chrbtami k sebe. Ľahkými pohybmi každý poznáva chrbát toho druhého, vedie s ním rozhovor bez slov – jeden vždy „hovorí“ a druhý „počúva“. Potom si vymenia role. Potom v pokoji zostanú stáť, oddelia sa a pozrú sa na seba.

uvoľňujúca hra - deti sa zabavia, odreagujú sa

Tak deti postavíme sa do kruhu a zahráme sa hru, v ktorej budeme akože jazdiť na koni. Dáme sa do postoja tak, akoby sme sedeli na koni. Najprv si však musíme dať na hlavu prilbu(akože si dávame prilbu), zapneme si ju (zapíname prilbu), tak aby to bolo aj počuť "ťuk"(povieme "ťuk"). Predtým ako začneme jazdiť sa rozlúčime s mamou (akože dávame pusu mame,akože ju obímame...), s ocom (podobne sa rozlúčime ako s mamou..., s bratom, sestrou, strýkom, frajerom, svokrom, svokrou, dedkom... (deti improvizujú). Keď poviem doprava otočíme sa doprava keď poviem doľava ta sa otočíme doľava, keď budem preskakovať prekážku vyskočíme, ak pôjdeme cez betón tak budeme tľapkať po hrudi, ak cez blato, rukami tľapkáme po nohách. A hra vyzerá asi takto: pripravíme sa. Môžeme začať a doprava, cez prekážku, a doľava, cez blato, cez betón...

Teraz sa zahráme takúto hru. Pomocou nej zistíme, ako sa navzájom všetci dobre poznáme. Budem sa vás pýtať: napr. "Kto má rád čokoládu?" Ten kto ju má rád, urobí krok dopredu, kto ju má veľmi rád, urobí 2 kroky a kto ju nemá rád, ostane stáť na mieste.

Napríklad:
"Kto má staršiu sestru?"
"kto fajčí?"
"Kto hrá na hudobnom nástroji?
"Kto vie hrať hokej?"

Žiaci utvoria dvojice. Jeden z dvojice si sadne na stoličku a druhý ho hladká po tvári, po vlasoch... Robí všetko to, čo by mohlo byť kamarátovi príjemné. potom sa vystriedajú. Nakoniec rozprávajú o svojich pocitoch.

Kráľ odišiel do boja. Keď povie vychovávateľka: "Kráľ nie je doma!", deti výskajú, dupocú, tešia sa. Ak povie: "Kráľ už prišiel a spí!", všetci sú ticho a chodia po špičkách.

Dobrovoľník má zaviazané oči a pred sebou vystrihnuté kópie štvorcov, trojuholníkov, obdĺžnikov, a kociek, ktoré sú pomiešané. Musí ich porozdeľovať do skupín podľa tvaru. Aktivita sa môže odmeniť ako súťaž 2 hráčov, kto útvary skôr poukladá, alebo ako hra na spoluprácu. Budú 3 kamaráti a každý bude mať na starosti jeden typ útvaru a budú si musieť vzájomne pomáhať a podávať. Predmety, ktoré našli a nie sú ich dajú kamarátovi.

Dobrovoľník má zaviazané oči a okolo neho sa pohybujú ostatní, v akomkoľvek smere. Na koho osoba so zaviazanými očami ukáže, musí zmeniť hlas a povedať „Dobrý deň Pán Novák“. Osoba so zaviazanými očami háda, kto to povedal. Ak uhádne tak sa hráči vymenia.

Žiaci majú previazané oči. Každý dostane do dlane nejakú mincu a po hmate zistiť aká je to minca. Kto mincu uhádne môže si ju nechať. Nemusia byť len centy a eurá :-).

Sme v kruhu v strede stojí vedúca aktivity a má zavreté oči. Stojaci v kruhu si podávajú „bombu“ (papieravé vreckovky,...) pri slovách vedúcej hry: "Bim - Bam". Keď vedúca povie výbuch, dotyčná osoba „vybuchne“. Sadne si na zem, a vystrie nohy dopredu. Potom sa bomba podáva ďalej, ale osoba, ktorá stojí pri osobe ktorá vybuchla, musí najskôr sediacu osobu prekročiť a tak podať bombu ďalšiemu. Keď sedia na zemi viacerý vedľa seba, treba prestúpiť každého zvlášť. Keď vedúca počas aktivity povie „Zmena“ mení sa smer podávania „Bomby“.

Dva rady sedia oproti sebe. Na povel sa prvý snaží rozosmiať druhých tým, že ho oslovuje, robí rôzne grimasy apod. Kto sa zasmeje, odstúpi. Keď musí, odstúpi celý rad, vymenia si úlohy. Meria sa čas: víťazí to družstvo, ktoré dlhšie odolalo.