Po večeri vstal Ľudovít a povedal prípitok na zdravie oslávenca. „Nikdy sa nebudeme môcť dosť odvďačiť našim učiteľom za prácu, ktorú pre národ konajú,“ hovoril Štúr. „Nič v neskoršom živote nezanechá v nás také hlboké stopy, ako semä, ktoré do nás v mladosti zasiali učitelia.“ Potom nás zaujal rozhovor Ľudovíta Štúra s pražským doktorom. Rozhovor sa stával vzrušujúcim. Otázka spisovnej slovenčiny bola vtedy veľmi živá a pálčivá. Literárna slovenčina už jestvovala, ale mala veľa odporcov. Aj otec mával o tom búrlivé rozhovory s naším pánom farárom. Bola som zvedavá, ako bude Štúr obhajovať zavedenie spisovnej slovenčiny. Všimla som si aj Adelku. Hlavu mala obrátenú trochu doľava a bolo vidieť, že ju rozhovor zaujíma. Zabudla na všetko okolo seba a v jej očiach žiarila radosť.
