ONLINE HRA: http://classtools.net/widgets/dustbin_8/8fsdP.htm
Už ako 6ročný komponoval. Od malička písal poéziu. Pre Poliakov má Chopin v srdci zvláštne miesto.
Jeho hudba plná vášne, revolučnosti dráždila fašistov, preto bola zakázaná. Svojim pôsobením pomohol Poliakom prežiť 5 rokov vojny. Narodil sa 60 km od Varšavy. Pri jeho dome je dodnes park, v ktorom sa rád prechádzal. Jeho otec ako 6ročný odišiel z Lotrýnska, pôsobil ako učiteľ, vzal si o 12 rokov mladšiu ženu a spolu s ňou sa odsťahoval sa do Varšavy. Tu pôsobil ako profesor, žil so svojou rodinou v penzióne, ktorý založil. Tu sa malému Chopinovi stali vzormi Johan Sebastian Bach a Wolfgang Amadeus Mozart. Keď mal 14 rokov fascinovala ho poľská ľudová hudba. Páčila sa mu mazúrka a polonéza. Do smrti mu boli putom s mladosťou. Keď mal 17 rokov zomrela mu sestra na tuberkulózu. Rodinu to hlboko zasiahlo a tak sa presťahovala, zavreli penzión. V tomto období začal Chopin komponovať. Začínal variáciami na Mozartove skladby. Už vtedy o ňom vraveli, že je génius.
V roku 1829, keď mal 19 rokov sa prvýkrát sa zaľúbil na konzervatóriu. Jeho láska mala krásny hlas, ktorý si ihneď zaľúbil. Nevyznal jej lásku, ale zložil pre ňu skladbu, ktorú však nedešifrovala ako správu v notách. Nemal ešte ani 20 rokov a jeho štýl bol nenapodobiteľný. Vytvoril nový hudobný štýl, ktorý sa stal základom romantizmu. V mladosti cestoval do Berlína a do Viedne, tu sa začala jeho kariéra. Okrem hudby sa venoval politike. Patril k poľským vlastencom, ktorý sa snažili dostať z pod ruského jarma a to akýmkoľvek spôsobom. Odišiel do Viedne a do Varšavy. To však vtedy ešte netušil, že sa nevráti. To mu bolo podnetom ku skomponovaniu skladby s názvom
Revolučná.
Musel si vybrať medzi umením a politickou povinnosťou. Mohol sa vrátiť do Varšavy, ale vybral si umenie. Ku koncu mal že vraj výčitky pre tento krok. Ako 21 ročný sa odsťahoval do Paríža, o ktorom vyhlásil, že je to najkrajšie mesto na svete. Ľahko sa prispôsobil životu v Paríži, bolo to aj preto, že ovládal francúzsky jazyk. Objavil tu nové klavíri, dôverne sa spriatelil s F. Lisztom atď. V roku 1832 sa konal parížsky koncert, kde hral aj svoje
Nocturno B dur. Parížania ho nepoznali. Boli nadšení jeho hrou klavíri. Zožal obrovský úspech. Klavír bol pre neho akoby dvojčaťom. Všade si brával so sebou klavír. K svojmu komponovaniu potreboval nástroj. Mal odísť do Londýna, aby si dokončil vzdelanie. Ostal však nakoniec v Paríži, pre veľkú popularitu. Stal sa vyhľadávaným učiteľom hry na klavír. Nemal rád koncertovanie vo veľkých sálach, radšej učil klavír. Z klavíra urobil revolučný nástroj. Ako jediný komponoval len pre klavír. Vedel využiť zvukovú bohatosť klavíra. Vytvoril nové formy, vylepšoval staré. V jeho skladbách nenájdeme opisy krajiny a podobne, ale vyjadrenie pocitov. Úplne jednoduché melódie dokresľoval sprievodnými melódiami. Harmóniou im dodával farbu. Odmietol ruský pas a tak sa sám dostal večnej emigrácie.
To bolo pre neho súčasťou odboja, tak vyjadroval protest. Bol politickým skladateľom. Bol zástancom výroku "Poľsko stále existuje!", hoci nie je už na mapách. Zoznámil sa literátkou Georgou Sandovou, s ktorou odišiel na Malorku aj s jej deťmi. Odišli, aby sa o nich nešírili klebety, pretože neboli zosobášení. Veľmi sa mu tu zo začiatku páčilo. Raz ich na prechádzke zastihol uragán. Chopin veľmi prechladol. Hovorilo sa, že ho zastihla tuberkulóza. Utiahli sa do kartuziánskeho kláštora, kde bývali sami. George mala rada prírodu a tu mali záhradu hneď pri dome. Vyhlásila, že tento kláštor je najromantickejším kútom na svete. Zachoval sa album, ktorý je vzácnym historickým dokumentom. Sú v ňom maľby vtedajšieho mestečka. Maľoval ich jej syn. Žili tu 6 mesiacov. Chopinove zdravie sa nezlepšilo, Georg bola čoraz viac uštvaná. Musela nakupovať drahé lieky pre Chopina,. Neostal jej čas na písanie. Chopin však komponoval naďalej. Tu zložil 24 prelúdií, ktoré sú akýmisi horúčkovými víziami. Nemali ich tam radi, pobyt na Malorke sa stal pre nich hororom. Tu George zistila, že Chopin vôbec nie je spoločenský, ako si myslela. Viac bol umelcom.
Odsťahovali sa do Francúzska, do domu, ktorý zdedila Georg. Tu Chopin vytvoril 2/3 svojho diela. Dom vyzerá doteraz tak, ako vtedy. Tu zložil svoje najväčšie veľdiela, začal žiť. Vznikla tu napríklad Sonáta, ktorú nazvali Pohrebná. Hrali mu ju aj na jeho pohrebe. Koniec skladby podľa Schumana nie je už ani hudbou. Niektorí vravia, že je to vietor na cintoríne. V tomto dome urobil z jednej izby pre deti divadlo. Chopin im hral improvizácie na klavíri. Prijímali tu vzácne návštevy, najmä intelektuálov. Chopin bojoval s depresiami, nechcel sa im oddávať. Bol skôr mestský typom človeka, ale bolo mu tu dobre. Cez zimu chodili do Paríža, Georga tu vydávala svoje diela a on dával hodiny klavíra.
V roku 1847 sa Sandová a Chopin rozišli. Deprimovaný odcestoval najskôr do Anglicka, neskôr do Škódska. Umrel ako 39 ročný v parížskom byte. Na pohrebe bolo vyše 3000 ludí. Polovičku života strávil v Poľsku a druhú polovičku vo Francúzsku. Jeho telo je pochované vo Francúzsku a jeho srdce prepašovali do Varšavy. Uložené je v kostole Svätého kríža. Zachoval sa jeho prameň vlasov , ktorý mu odstrihli pred zabalzamovaním. Doteraz sú zachované sú jeho rukopisy. Bol to človek extrémne citlivý. V Akadémii vo Varšave sa snažia pochopiť jeho dielo. Chopina veľmi fascinovala opera. Bol schopný jednu notu zahrať 20 spôsobmi.
