Na jeho počesť je pomenovaní planétka Hviezdoslav 3980.
Narodil sa na Orave v obci Vyšný Kubín ako tretie dieťa v chudobnej rodine zemana, garbiara a roľníka Mikuláša Országha. Mal brata a sestru. Základné vzdelanie získal v mieste svojho rodiska a v susedných obciach Jasenová a Leštiny. Ako žiak dosahoval veľmi dobré študijné výsledky. Pre jeho ďalší, najmä národný vývin mal veľký význam leštinský učiteľ Adolf Medzihradský, ktorý ho pripravoval aj na štúdium na maďarskom gymnáziu v Miškovci. V Leštinách, kde ukončil ľudovú školu, sa zásluhou učiteľa Adolfa Medzihradského učilo aj po slovensky. A bola to najmä zásluha učiteľa Medzihradského, že rodina dala Pavla ďalej do škôl, pretože práve on ich upozorňoval na chlapcov výnimočný talent. Mladý Pavol bol chorľavý a nehodil sa na gazdovskú prácu. Rok vypomáhal na gazdovstve svojmu strýkovi Jánovi, rodina sa však napokon rozhodla, že ho pošle k inému, pomerne bohatému a bezdetnému strýkovi Pavlovi – krajčírskemu majstrovi, do Miškovca, keďže tam bolo aj nižšie gymnázium. A tak sa Pavol Országh v septembri zapísal do prvého ročníka gymnázia v Miškovci. Tam získal aj potrebnú znalosť maďarčiny, ktorá bola uňho chabá, sám spomínal, že sa musel „bifľovať,“ aby sa zaradil medzi prvých žiakov triedy. Pavol nechodil domov ani na prázdniny, ostával v Miškovci, kde preštudoval celú strýkovu knižnicu. Tak si obľúbil poéziu a diela maďarských básnikov. Po strýkovej smrti v roku sa vrátil domov na Slovensko a nastúpil na evanjelické lýceum v Kežamrku, kde zavŕšil stredoškolské štúdium. Po ukončení gymnaziálnych štúdií sa presťahoval do Prešova, kde študoval na Právnickej akadémii. Advokátske skúšky zložil však v Budapešti. Roku 1919 ho poctili čestným doktorátom filozofie na Karlovej univerzite. Štúdium ukončil v roku 1872 a začal pôsobiť ako advokátsky koncipient. V Námestove si otvoril samostatnú advokátsku prax. Všetky svoje tvorivé roky tak prežil na Orave, kde pôsobil taktiež ako člen súdu alebo vedúci filiálky Tatrabanky. V roku odišiel do Dolného Kubína, kde sa stal sudcom, a v máji sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou miestneho evanjelického seniora. Ich manželstvo bolo bezdetné, no keď zomrela jeho matka a jeho otec a o rok neskôr i jeho brat Mikuláš, rozhodol sa s manželkou, že adoptujú obe Mikulášove deti, Jaroslava a Sidóniu. Neskôr viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Československa a s ním aj utvorenie reálnych perspektív pre slobodný rozvoj slovesnkého národnéhoživota. Krátko na to sa začal zhoršovať jeho zdravotný stav, a po liečení v Prahe a Luhačoviciach zomrel v Dolnom Kubíne, kde je aj pochovaný.
Menom Hviezdoslav si splnil sen z detstva. Fascinoval ho pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí.
Hra 1 ŽIVOT: Úlohou žiakov je nakresliť komix, na ktorom znázornia život Hviezdoslava od detstva až po smrť. Autorov život si môžu rozkúskovať na časti a podeliť po skupinách alebo každá skupina vytvorí celý komix. Tieto komixi predstavujú skupiny spolužiakom. Celý životopis komentujú. Snažia sa byť niečim originálny. Predstavujú si, že sú na spisovateľovom mieste a snažia sa nejakým spôsobom znázorniť pocity, ktoré mohol mladý Pavol pocičovať v cudzine, u strýka, doma a pod. Učiteľ im predkladá čo najviac informácii o autorovom živote. Žiaci sa i sami informujú. Vo svojich komixoch môžu používať i obrázky z časopisov či z internetu a nielen to.
Hra 2 ŽIVOT: Žiaci hrajú divadlo, v ktorom predstavujú život P. Orságha Hviezdoslava. Najskôr získavajú čo najviac info o jeho živote a diele. potom si určujú postavy, tvoria kulisy (nákresy na tabuľu, obrázky na interaktívnej tabuli a pod.) Píšu si scenár, vyberajú melódie známych piesní a ako text používajú Hviezdoslavove básne. Texty v scenári si nepíšu celé. Tvoria len stručnú osnovu. Nakoniec improvizujú.
Hra 3 TEMATIKA: Učiteľ rozdá do dvojíc rôzne básne autora, ktoré sa od seba líšia tematikou. Úlohou žiakov je si text prešítať, zamyslieť sa nad nad jeho posolstvom a zameraním. Nakoniec učiteľka do stredu tabule napíše meno autora a žiaci chodia po jednom k tabuli a snažia sa napísač čo najviac tém, ktorými sa autor zaoberal. Každú tému zdôvodnia, prečo si myslia, že v básni ide o tú a tú tematiku.
